Ružinovčan

 História

Na území mestskej časti Ružinov sa v minulosti nachádzala stredoveká obec Prievoz, ktorá vznikla pri dôležitom brode cez dunajské rameno. V písomných prameňoch sa po prvýkrát spomína v r. 1374. Od zač. 16. stor. patril Prievoz bratislavskému hradnému panstvu a bývalo tu prevažne nemecké obyvateľstvo. V minulosti bola časť územia dnešného Ružinova pravidelne zaplavovaná dunajskými vodami a tak tu prevládali predovšetkým pasienky, menej polia. Po regulácii Dunaja v 2. pol. 19. stor. polia sa začali rozširovať zeleninové záhrady, ktoré zásobovali čoraz početnejšie obyvateľstvo Bratislavy.

Na sklonku 19. stor. vznikali v priestore medzi centrom mesta a Prievozom priemyselné objekty najprv v časti, ktorá nesie názov Nivy. V r. 1888 tu bola postavená Klingerova továreň na výrobu konopného a jutového tovaru, továreň na káble, známe Kablo, podnik Gumon a mestská elektráreň. Vybudovanie železničnej trate z Nív cez dunajský most do Petržalky a rozsiahleho Zimného prístavu na Dunaji sklonku 19. stor. boli dôležitými impulzmi pre ďalší priemyselný rozvoj tejto časti Bratislavy.

V r. 1895 bol dokončený továrenský komplex na spracovanie ropy Apollo, o niečo neskôr fabrika na výrobu nití. Rozširovali sa aj obytné štvrte a ďalšia infraštruktúra. Medzivojnová Československá republika investovala značné prostriedky do výstavby dunajského prístavu, skladových priestorov a prekládkových terminálov. Súbežne s rozvojom priemyslu vznikli obytné súbory Trnávka, Hubertova kolónia a obytná štvrť pri textilnej továrni Danubius.

Pred vypuknutím 2. svet. vojny sa priestor mestskej časti Ružinov začal intenzívne urbanizovať a tento trend pokračuje až do súčasnosti. Na sklonku 50. r. 20. stor. sa rozbehla výstavba rozsiahlych panelových sídlisk Štrkovec, Pošeň, Ostredky a Trávniky. Po ukončení výstavby v tejto časti sa začalo s neuváženou asanáciou časti Prievozu, kde mali vyrásť nové panelové domy. Tento zámer sa však realizoval iba čiastočne a po politických zmenách sa od projektu odstúpilo.

Ešte zač. 50. r. 20. stor. namiesto vo vojne zbombardovanej rafinérie ropy Apollo sa v priestore Vlčie Hrdlo vybudoval rozsiahly petrochemický kombinát Slovnaft, napojený ropovodom Družba na ropné polia v európskej časti Ruska a na Sibíri. Technológia výroby v Slovnafte sa viackrát modernizovala a jeho kapacity sa neustále rozširovali, takže v súčasnosti predstavuje z ekonomického i strategického hľadiska najdôležitejšiu fabriku na celom Slovensku. V priestore niekdajšej rafinérie Apollo vyrástla nová budova Slovenského národného divadla a ďalšie moderné stavby.

Mestská časť Ružinov má veľký význam aj z hľadiska nadregionálnej dopravnej infraštruktúry. Okrem dunajských prístavov sa tu nachádza najväčšia autobusová stanica na Slovensku, zabezpečujúca nielen vnútroštátne, ale aj medzinárodné spojenia. V severovýchodnej časti Ružinova leží letisko Milana Rastislava Štefánika, ktoré v posledných rokoch zaznamenalo veľký rozmach.

Napriek tomu, že v Ružinove prevažujú obytné časti a dopravno-priemyselné zóny, práve na jeho území leží vyhľadávaná rekreačná oblasť, ktorou je areál jazera Zlaté piesky. Od r. 1964 slúži nielen bratislavskej verejnosti, ale aj domácim a zahraničným turistom, ktorí v poslednom desaťročí čoraz vo väčšom počte vyhľadávajú náš najväčší areál kúpania a vodných športov.

zdroj: (portal.gov.sk)

CSÁKYHO KAŠTIEĽ (zdroj: travelguide.sk)

Čákiho kaštieľ v Prievoze (staršie Csákyho kaštieľ) je kaštieľ, ktorý dal postaviť v blízkosti Bratislavy ako svoje letné sídlo gróf Eugen Čáki, pravdepodobne v roku 1902. Objekt je z obdobia dozrievajúceho romantizmu, ale vykazuje prvky eklekticizmu a má nepravidelnú dispozíciu.

V roku 1916 rozpredal Pavol Žolnajov jednotlivé časti francúzskej záhrady pôvodne patriacej ku kaštieľu. V 1933 stavbu spolu s malou časťou parku kúpili rádové sestry kongregácie Dcér svätého Františka z Assisi, zriadili v kaštieli kláštor a v budove pôvodne slúžiacej ako koniareň zriadili nemocnicu.

Kaštieľ bol znárodený v roku 1954 a v roku 1956 prebudovaný na geriatrické sanatórium. V roku 1989 štát objekt vrátil cirkvi a kaštieľ bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Rádové sestry v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave a Ing. arch. Eduardom Šutekom vykonali v rokoch 2003-2006 rekonštrukciu. V roku 2006 vyhral súťaž Kultúrna pamiatka roka.

Štrkovec

V 50-tych rokoch sem z Malého Dunaja cez Vrakuňu siahalo Mlynské rameno, ktoré ustúpilo stavebným prácam na novom sídlisku. Jazero začalo slúžiť ako štrkovisko a ťažili z neho štrkopiesky na stavebné účely. Má plochu 56 000 m² a je hlboké 2,5 až 8 metrov. Zaujímavosťou je to, že najplytkejšie je v strede. Práve tam bol totiž postavený bager ťažiaci štrk.
Jazero je umiestnené na hlavnej migračnej ceste vodných vtákov. Tá vedie pozdĺž Dunaja a je zastávkou pre vtáky hľadajúce vhodnú lokalitu na oddych, na získanie potravy. Pre obyvateľov Ružinova a návštevníkov tejto mestskej časti je zasa vyhľadávaným kultúrnym, oddychovým a športovým cieľom. Okolo jazera vedie antuková bežecká dráha. Pri jazere je vybudovaný detský areál hier Radosť. Zaujímavé je aj to, že vôbec existuje. Na začiatku 90-tych rokov malo totiž silne znečistenú vodu a neupravené brehy. Uvažovali o jeho likvidácie zasypaním!